socialistický znak Štátnej prírodnej rezervácie

 

Neživá príroda a človek

 

Aj keď neživá príroda, skladajúca sa v podstate z nerastov - vrátane vody vo všetkých skupenstvách - bola, je a bude v celom kozme, a teda aj na Zemi prvotnou formou existencie hmoty, venoval človek počas svojho dlhého biologického a neskôr spoločenského vývoja pozornosť prevažne len zložkám živej prírody. Je to pochopiteľné, pretože ako každý iný živočích je aj on organizmom heterotrofným - živí sa inými organizmami. t.j. rastlinami a živočíchmi. Z nerastov  používal prakticky len vodu, základ života a neskôr soľ. /ako vieme, aj voda je jedným z nerastov - patrí medzi oxidy a kryštalizuje v šesťuholníkovej hexagonálnej sústave/. Iné nerasty si začal všímať až vtedy, keď poznal ich vlastnosti na stavebné účely a na získavanie kovov. Od pasívneho používania skalných previsov a jaskýň na bývanie a ostrohranných kamenných úlomkov na lov postupne začal aktívne vyrábať kamenné nástroje, neskôr i keramiku, železné a bronzové výrobky i umelé predmety. Vzácne ozdobné kamene, kovy, rozličné horniny a, samozrejme, 

i úrodná pôda nadobúdali stále väčší význam v rozvoji ľudskej spoločnosti už od staroveku a nie inak je tomu aj dnes.

   Horské hrebene alebo mohutné vodné toky bývali v minulosti ťažko prekročiteľnou prírodnou prekážkou a na mnohých miestach sa stali základom hraníc vznikajúcich štátnych útvarov. Úzke skalné tiesňavy otvárali alebo naopak uzavierali prístup do medzihorských kotlín a stávali sa, rovnako ako skalné ostrohy alebo miesta so širokým rozhľadom, významnými strategickými bodmi. Kto ovládal horské úžiny, riečne brody a pozemné komunikácie, mohol z toho výhodne ťažiť. Tieto a ďalšie významné tvary reliéfu, podobne ako náleziská zlata, diamantov, rudných surovín, uhlia, ropy atď., tvoria na mnohých miestach zemegule základ moci a bohatstva jednotlivcov, ťažobných a priemyselných spoločností a celých štátov. Niektorí geológovia tvrdia - napoly žartom napoly vážne - že nerasty sú hlavnými príčinami vojen. Potreba získať zdroje významných nerastných surovín bola skutočne vždy taká veľká, že zapríčinila neraz aj vojnové ťaženia alebo aspoň okupovanie územia iných národov a rozličné formy kolonializmu a územnej závislosti. Pravda, neživá príroda - rozličné tvary reliéfu alebo nerasty a nerastné suroviny - patrí /okrem zásob vody na Zemi ako celku/ medzi tzv. neobnoviteľné, čiže vyčerpateľné zdroje prírody. Samozrejme, že s rozvojom ťažobnej techniky, priemyslu a s rýchle napredujúcou technizáciou a chemizáciou celého života pribúdajú síce - stále však pomaly - hektárové výnosy kultúrnych rastlín /t.j. tzv. obnoviteľných zdrojov/, ale ubúda nielen počet a odlišnosť rastlinných a živočíšnych druhov na Zemi, ale aj počet a rôznorodosť reliéfnych tvarov v krajine. Výstavbou priehrad zanikajú napr. divoké riečne údolia s kaskádami a vodopádmi, ale aj úrodné riečne nivy, neuváženým a ekologicky škodlivým vyrovnávaním veľkých riek i malých potôčikov miznú z krajiny meandre, nánosové a nárazové brehy, riečne ostrovy, slepé riečne ramená a jazerá riečneho pôvodu. 

foto 

. -Szabóova skala v Štiavnických vrchoch, prvý chránený geologický objekt neživej prírody na Slovensku. Tento mohutný ryolitový útes sa týči v doline Teplej medzi Lehôtkou pod Brehmi a Sklenými Teplicami. Základná hornina obsahuje i vzácne sopečné sklo - perlit.

 

Niektoré veľké lomy ničia jaskyne, priepasti a iné krasové útvary, odvádzaním daktorých minerálnych vôd od prameňov miznú alebo sú spustošené vzácne a unikátne travertínové kaskády a krátery s jazierkami; bralnaté skalné útvary a prielomy pohlcujú komunikácie, jedinečné krajinné scenérie narúšajú chaty, chatové osady a campingy, a tak by sme mohli vymenovať ďalšie straty na živej a neživej prírode.

   Je pochopiteľné, že pri neriadenej exploatácii nerastných surovín a pri ďalších všeobecne známych devastačných zásahoch do krajiny by sa za nejakých čas zmenila naša Zem na nepoznanie. Človek, svojou biologickou podstatou neoddeliteľná súčasť prírody, by bol natoľko oddelený od prírody, že by stratil reálnu možnosť údržby a obnovy svojich fyzických a psychických síl a sotva by mohol žiť šťastným životom. To si uvedomovali múdri a prezieraví ľudia už v období búrlivého rozvoja technika a dopravy v minulom storočí, keď sa vo väčšom meradle začala ohrozovať nielen živá ale aj neživá príroda. Poznali hodnotu zachovaných prírodných celkov a zaslúžili sa o vznik prvého veľkoplošného štátom chráneného územia na svete - Yellowstonského národného parku v USA roku 1872. Pravda, už skôr boli vyhlásené niektoré väčšie či menšie územné celky za rezervácie lokálneho významu, napríklad okolie termálnych prameňov v Arkansase roku 1852, malebné zalesnené skalné mesto pri Fontainbleau vo Francúzsku roku 1853 alebo Žofínsky prales a Hojná Voda v južných Čechách roku 1838 a známy Boubínsky prales na Šumave roku 1858.

   K doterajším odborným, hospodárskym a estetickým ochranárskym hľadiskám pribudlo nové: "Miesto oddychu pre blaho a potešenie ľudu." Tak sa zaznamenalo v zakladacej listine prvého národného parku. Ušľachtilá myšlienka sa rozšírila aj do iných kontinentov. Roku 1892 bol po dlhoročných bojoch s hrabivosťou  a tuposťou bielych juhoafrických farmárov zriadený prvý /Krugerov/ národný park v Afrike - tentoraz na ochranu biotopov veľkej africkej zveri, do toho času neobmedzene decimovanej - a po ňom nasledovali postupne desiatky ďalších v rozličných kútoch sveta. V súčasnosti registruje Medzinárodná únie pre ochranu prírody a prírodných zdrojov so sídlom v Morges vo Švajčiarsku vyše 1400 národných parkov a im rovnocenných veľkých prírodných rezervácií vo svete. Okrem nich existujú vo všetkých vyspelých štátoch sveta rozličné kategórie menších "rezervácií",  "prírodných parkov" a pozoruhodných lokalít.: ich celkový počet dosahuje vo svete rádovo desiatky tisíc. Väčšinu z nich motivuje ochrana živej prírody alebo krajiny ako celku a menšie ochrnaa geologických, geomorfologických, prípadne hydrologických fenoménov.

   A ako je to u nás? K 1. januáru 1987 malo Československo 4 národné parky., 34 chránených oblastí a 1615 chránených území nižších kategórií, ako sú štátne prírodné rezervácie, chránené náleziská, chránené parky a záhrady, chránené študijné plochy, prírodné výtvory a prírodné pamietky. Celková rozloha týchto území je 1 700 818 ha, čo činí cca 13,2% rozlohy štátneho územia. Z toho sú v Slovenskej socialistickej republike 3 národné parky /Tatranský národný park, Pieninský národný park a Národný park Nízke Tatry/, 14 chránených jkrajinných oblastí a 621 ostatných chránených území nižších kategórií. Krajina ako územný celok a neživá príroda jednotlivých lokalít sú hlavným motívom ochrany tak v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach ako aj vo väčšine chránených prírodných výtvorov /na Slovensku 167 vrátane 42 jaskýň/ a niektorých štátnych prírodných rezervácií.

  Ak ide o neživú prírodu, bola prvým chráneným geologickým objektom na Slovensku od roku 1907 ryolitová Szabóova skala v Štiavnických vrchoch. Je takmer neuveriteľné, že až do roku 1945 sa zriadilo na Slovensku len 18 chránených území. Až po druhej svetovej vojne utvorila socialistická spoločnosť potrebné politické a ekonomické podmienky na vybudovanie rozsiahlej siete chránených prírodných území a pre príslušné legislatívne a administratívno-organizačné opatrenia. Významným medzníkom sa stalo zriadenie Tatranského národného parku zákonom Slovenskej národnej rady č.11 z roku 1949.

    Nebudeme sa zaoberať podrobnosťami histórie ochrany prírody na Slovensku , lebo bola spracovaná v iných publikáciách /napríklad Ponec, Mihálik, 1981 a i./. Chceme však zdôrazniť, že z právnej a organizačnej stránky a čo do počtu a rozlohy chránených častí prírody venuje náš štát ochrane prírody na Slovensku veľkú, /predtým nevídanú/ pozornosť. Tá by však vyšla nazmar, keby narazila na nepochopenie. ľahostajnosť alebo hrubý "ekologický analfabetizmus" niektorých riadiacich pracovníkov v priemysle, poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, na národných výboroch a všade tam, kde sa rozhoduje priamo "v teréne" o bytí či nebytí tej alebo onej prírodnej hodnoty.

 Pojem a kritériá prírodných hodnôt sa veľmi menia a rôznia podľa historických období a podľa miesta výskytu. Neznečistená pramenitá voda bude nadobúda)t čoraz väčšiu hodnotu, pretože bude vzácnejšia. To isté sa dá konštatovať o čistom vzduchu, prírodných drahých kameňoch, zachovaných a ľudskou činnosťou nespustošených krajinách, lesoch, morských pobrežiach a zasnežených horách, ohrozených druhoch rastlín a živočíchov. Pritom i hľadiská či meradlá hodnôt môžu byť rôzne: prísne vedecké, estetické, hospodárske, kultúrne, zdravotné, rekreačné a pod.

    

foto 3

Kvačianska dolina - vodopád v bočnej dolinke Ráztoka

 

foto 4

Vstupná tabuľa do štátnej prírodnej rezervácie Súľuvské skaly

   V ostatnom období získavajú stále väčší význam tri posledné hľadiská, okrem iného aj v súvislosti s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom, lebo medzi hlavné atraktivity cestovného ruchu zďaleka nepatria len mestá, hrady, zámky a kultúrne pamiatky, ale v čoraz väčšej miere miesta so zachovanými prírodnými krásami, s impozantnými skalnými scenériami, ďalekými výhľadmi, členitým horským terénom, dravými bystrinami, pôvabnými jaskyňami, lesmi a rozkvitnutými lúkami, s možnosťou kúpania vo voľnej prírode, miesta bez luxusných hotelov, bez hluku reproduktorov a rachotiacich motorov. Čím rýchlejšie takéto miesta na našej planéte ubúdajú, tým nástojčivejšie po nich túži človek unavený civilizáciou, vyhľadáva ich, ochotný je prekonať aj tú najdlhšiu cestu.  S pribúdajúcim podielom duševnej práce  zvyšuje sa i potreba skôr psychickej ako fyzickej rekreácie a tú nám poskytuje predovšetkým pohyb a turistika v zdravom a krásnom prírodnom prostredí.  Objektívna potreba zachovania takýchto prírodných refúgií pre človeka v období vedeckotechnickej revolúcie je viac ako naliehavá. Rousseaouský "návrat k prírode" prežíva svoju renesanciu, aj keď v iných podmienkach a v kvalitatívne vyššej forme. Publikácie i televízne relácie o prírode a filmové festivaly Tourfilm a Ekofilm sú mimoriadne obľúbené. Človek si začína uvedomovať,. že keď chce prežiť, musí vyriešiť dva najväčšie problémy súčasného sveta: zabrániť jadrovej katastrofe a zmeniť doterajší /prevažne koristnícky a technokratický/ vzťah prírode - živej rovnako ako neživej - na vzťah harmonickej symbiózy. Človek sa musí naučiť oceniť veľké a trvalé hodnoty i neživej prírody a nedopustiť ich morálne zničenie alebo mechanické rozdrvenie. Zatiaľ vieme oceniť drahocenné šperky pochádzajúce z archeologických nálezov, ale menej si vážime klenoty našej prírody, ktoré sú práve takým národným majetkom ako kultúrne pamiatky. Práve preto, že Slovensko oplýva takými klenotmi neživej prírody, ako sú napríklad Súľovské skaly alebo Kvačianska dolina, nemali by sme dopustiť ich rozomletie na cement hoci aj pretú najväčšiu stavbu alebo dopustiť ich rozstrieľanie pre normovanú šírku aj tej najdôležitejšej cesty medzi Oravou a Liptovom. Ani narušenie zastavaním chatami alebo inou výstavbou. Vážme si tieto klenoty, lebo ich zapredanie tzv. civilizácii by bolo nielen nedôstojné našej spoločnosti, ale znamenalo by nenahraditeľnú stratu, ktorá by sa všestranne, vo všetkých dôsledkoch i ekonomicky vypomstila ním i budúcim generáciám.

   

   

 

 

 

 

Reliéf Slovenska v rámci strednej Európy

 

foto 5 -  hradu na vysokej skale - Veľkolepý bradlový útes s hradom Beckov na Považí

 

Aby sme lepší pochopili súčasný tvarove bohatý a rôznorodý hornatý i nížinný, ostrý i zaoblený, miestami bohato zavlažovaný, miestami zas úplne bezvodý povrch Slovenska a všetko to, čo nazývame "klenoty neživej prírody", musíme sa naň pozrieť akosi z "nadhľadu", čiže vidieť územie Slovenska v rámci strednej Európy a to aj v súvislosti s geologickým a geomorfologický vývojom celého kontinentu. V tomto rozsahovo stručnom "nadhľade" sa pokúsime obsiahnuť problematiku čo najvýstižnejšie.

   Pri pohľade na dostatočne presnú plastickú mapu Európy od Pyrenejského polostrova po Čierne more a od Talianska až po D8nsko, všimneme si najskôr tieto základné rysy: 1. nižšie a viac-menej zaoblené horstvá tzv. hercýnskej sústavy  na západ od Slovenska /presnejšie na západ a sever približne od myslenej čiary Ostrava-Znojmo-Mníchov-Bazlej-Lyon-Marseille-Bordeaux až do Bretane/; 2. ostré vrcholky dlhých pásmových pohorí od Pyrenejí cez Alpy, Karpaty a na Balkánskom polostrove. a keby sme mali mapu siahajúcu cez Turecko po Kaukaz a ďalej na východ, teda i tureckého Tauru, Kaukazu a ďalších pohorí, dostali by sme sa v smere rovnobežiek až po Himaláje; 3. rozsiahle európske panvy / Akvitánska, Parížska, Panónska/ a nížiny /Severonemecká, Veľkopoľská a ďalšie na severovýchode a juhovýchode, Pádska v severnom Taliansku a i./.

   Čo spôsobilo tieto rozdiely napríklad medzi západnou a východnou polovicou nášho štátneho územia? Kým reliéf západnej Moravy a Čiech patrí do starobylého Českého masívu ako časti tzv. hercýnskych pohorí v Belgicku, NSR a vo Francúzsku, vyvrásnených už v mladších prvohorách /t.j. asi pred 250 - 350 miliónmi rokov/ , ostrý reliéf Slovenska sa očividne začleňuje do Karpát a tým do najväčšej a najmladšej horskej alpsko-himalájskej sústavy sveta, vyvrásnenej predovšetkým v treťohorách /približne pred 40-70 miliónmi rokov/. Toto "vyvrásnenie" si samozrejme nemožno predstavovať ako nejakú jednorazovú záležitosť, ale ako dlhý, desiatky miliónov rokov trvajúci proces obrovských rozmerov.

  Spomenutá čiara Ostrava - Znojmo - Bordeaux tvorí tedy výraznú a nesmierne dôležitú hranicu medzi hlavnými horským sústavami Európy - starou hercýnskou a mladou alpsko-himalájskou.  Na úseku Ostrava- Znojmo oddeľuje zároveň Český masív od geologicky mladého karpatského oblúka, siahajúceho od Malých Karpát cez Tatry, Poloniny, Zakarpatskú oblasť Ukrajinskej SSR do Rumunska. Je to teda predovšetkým geologická mladosť, ktorá formuje súčasný vzhľad celého Slovenska. a ktorá umožňuje aj všetky vonkajšie geomorfologické pochody, aby pracovali takpovediac na plné obrátky. Veď v dobe, keď napríklad Krkonoše mali už ráz zarovnaného povrchu, Karpaty sa ešte len dvíhali - a podľa najnovších meraní sa dvíhajú o 1 - 1,5 mm za rok, kým za ten čas juhoslovanské nížiny ako súčasť panónskej panvy miesta klesajú o 0,5 - 2,5 mm. Povrch Slovenska je teda v stálom, aj keď natoľko pomalom pohybe, že si to ani neuvedomujeme. Ide tak o pohyby vertikálne, ako aj po pohyby horizontálne, najmä na rozhraní Českého masívu a Karpát. Dlhodobé výskumy ukázali, že napríklad Karpaty sa vzďaľujú od Českého masívu priemernej okolo 10 mm za rok, čo je z geomorfologického hľadiska relatívne veľká rýchlosť. A to ešte nehovoríme o sopečnej činnosti ako o ďalšom veľkom prírodnom činiteli, ktorý formoval naše najmladšie vrchy vôbec. Tejto sile, pôsobiacej na území dnešného Slovenska, bude venovaná samostatná kapitola. 

 

obr.6

Časť plastickej mapy Európy dokazuje mohutnosť alpsko-himalájskej horskej sústavy, ku ktorej patrí i územie Slovenska. Zreteľné je rozloženie paniev a nížin.

 

foto 7

Hôľny reliéf vrcholovej časti V. Fatry, v pozadí príkrovová troska Čierny kameň

 

   Je pochopiteľné, že veľká výšková členitosť území spolu s rozličnou odolnosťou hornín má vplyv na intenzitu eróznych a denudačných pochodov , na rýchlosť zahlbovania riek, vznik prielomov a kaňonov, odnos balvanov unášaných vodou, na rýchly vznik gravitačných tvarov, ako sú napríklad úsypy, sutiny, sutinové polia, zlomiská a pod. Rozdielne sú ja klimatické pomery v nížinách a vo veľhorách., kde je napríklad mrazové zvetrávanie oveľa významnejší modelačný činiteľ ako na nížinách a pahorkatinách. Zvetraný horninový materiál sa gravitáciou a vodou transportuje do nižších polôh a unášaný riekami sa ukladá v najnižších polohách. Svahy, ktoré spevňuje vegetácia, ale súčasne narúšajú zvieratá a ľudia, ohrozujú za určitých okolností zosuvy pôdy. Všetko je v trvalom alebo občasnom pohybe, ktorý podmieňuje tvarovú rozmanitosť častí zemského povrchu, vyzdvihnutých v nedávnej geologickej dobe. A práve medzi ne patrí väčšina územia Slovenska, rovnako ako spomenuté pokračovanie Karpát ďalej na východ a na juh alebo hornaté územia Bulharska, Juhoslávie, Grécka, Turecka atď., alebo reliéf alpských krajín v západnej a strednej Európe.

 

foto 9

Pestrý reliéf Slovenska určuje časté striedanie kotlín a vrchov. Príkladom je ostrý prechod medzi nivou Turčianskej kotliny a svahmi Veľkej Fatry /pri Turčianskych Tepliciach/

 

foto 8

Gerlachovský štít od Štôly

 

   Rozsiahle európskej panvy /aj naša Záhorská nížina ako výbežok Viedenskej panvy a Podunajská nížina s Východoslovenskou nížinou ako severné výbežky Panónskej panvy/ vznikli poklesom zemskej kôry na veľkých plochách v starších treťohorách. Boli zaliate morom, ktorého usadeniny tu dnes nachádzame. Keď však horotvorné procesy v mladších treťohorách oddelili tieto územia od svetových morí, stali sa z nich veľké jazerá. Preto sa tu na morských usadeninách nachádzajú aj mladšie jazerné usadeniny. Postupne sa tieto jazerá vysladzovali a zmenšovali. Voda nakoniec zostala len v najhlbších miestach uprostred panví, ale aj tie časom zaniesli riečne naplaveniny., predovšetkým štrk, piesok a jemnozrnný materiál. Ten potom v ľadových dobách starších štvrtohôr vyviali časté silné vetry z ostatných riečnych uloženín a opäť uložili na iných miestach. Na Slovensku sú to najmä piesky na Záhorí, v Podunajsku napríklad pri Chotíne východne od Komárna, v Potisí pri Kráľovskom Chlmci a inde. Najjemnejšie čiastočky odviali vetry na väčšie vzdialenosti a uložžili vo forme spraší na viacerých miestach v Podunajsku , Ponitrí i na Považí. Najznámejší sprašový pokryv je napríklad nad obcou Moravany nad Váhom /3 km východne od Piešťan/ na západnom úpätí Považského Inovca. Vody stekajúce zo svahov utvorili v ňom peknú strž, ktorá je od roku 1964 vyhlásená za chránený prírodný výtvor Veľký járok.

   V ľadových dobách starších štvrtohôr sa v najvyšších pohoriach severného Slovenska, tj- vo Vysokých a v Nízkych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre a v masíve Babej hory vytvorili aj neveľké ľadovce. Aj ony svojím pohybom spolu so zamŕzaním a odmäkom pôsobili na skalný podklad a ovplyvňovali okolitý reliéf.

   Niet sa čo diviť, že výsledkom činnosti tak často rovnobežných a mnohokrát dialekticky protichodných prírodných síl pôsobiacich počas celej dlhej geologickej histórie je súčasná pestrá tvár územia Slovenska. Nejde len o rôznorodú mozaiku veľkých krajinných celkov ako sú veľhory, nížiny, kotliny, pahorkatiny, sopečné pohoria, krasové planiny bradlový reliéf atď.,  ale aj o rozmanitosť stredných a drobných firem reliéfu ako sú jazerá, riečne doliny, vodopády, klané tiesňavy, kamenné moria, kvapľové jaskyne, priepasti a iné pozoruhodné prírodné výtvory. Všetky sú hmotným dokladom, niekedy i veľmi vzácnym a krehkým, napríklad travertínové krátery s jazierkami o prírodných dejoch prebiehajúcich na zemskom povrchu. Mnohé známe i menej známe, predovšetkým však cenné doklady, charakteristické pre vývoj reliéfu Slovenska, približujeme čitateľom v ďalších kapitolách.

 

   

 

 

foto 10

 

Čertova skala - veľká sopečná bomba v andezitových tufoch a aglomerátoch

 

Pohľad do kroniky zemskej kôry

  Rekonštrukcia prvotného diania na zemskom povrchu, ktorého výsledkom je dnešné zloženie a rozvrstvenie hornín zemskej kôry, ich vzájomné ovplyvnenie, ale aj doklady o prostredí, v ktorom vznikali, je veľmi náročná. Od hodiny "H", od ktorej sa stala naša Zem samostatnou planétou, uplynulo už 5 až 6 miliárd rokov. Boli to roky vyplnené procesmi, ktoré umožnili uprostred tohto vývoja vznik života i existenciu mysliaceho človeka.

   Geológia - veda skúmajúca zloženie, stavbu a vývoj zemskej kôry, musí starostlivo hodnotiť všetky dostupné fakty a informácie zachované v zemskej kôre, aby aj po milión rokov informovali o procesoch, ktoré viedli k určitému javu. Horniny, ich vnútorné zloženie, skameneliny, geologické štruktúry, vrásy, príkrovy, zlomy, sú akoby osobitné zápisy v kronike našej Zeme, núkajúce informáciu, poučenie a nezriedka aj podnet na novú interpretáciu starých právd. Aj v tomto prípade sa treba na takéto "čítanie" pripraviť.  Len potom nám napríklad pohľad na vápenec s odtlačkami schránok amonitov či belemnitov pripomenie morské prostredie druhohôr s vtedajšími obyvateľmi morských hlbín, v mnohom podobných dnešným morským živočíchom. Po hlbšom skúmaní však zistíme, že telesná schránka starých druhohorných živočíchov je primitívnejšie ako tých ktoré oživujú dnešné moria, aj keď tvarmi a znakmi veľmi blízke. Vtedy sa táto zdanlivo neživá príroda stáva živou a o živote svedčiacou prírodou.

   Procesy neustálych zmien v prírode však spôsobujú aj utajovanie týchto hodnôt a faktov. Skaly pokrývajú zvetraliny a pôda, mnohé doklady sú ešte ukryté v hĺbke zemskej kôry. Prírodný kolobeh má však tendenciu aj opačnú. Erózia zmýva pôdu, rieky sa zarezávajú hlboko do horských masívov. A je tu ešte človek, ktorý buduje cesty, často odvážne do skalných zrázov, otvára kameňolomy, razí podzemné banské diela - štôlne, šachty, komíny. Aby získal ďalšie vedomosti, zavŕtava sa meter po metri do zemských hlbín a vyťahuje z nich horniny. Podľa nich usúdi, na čom stoja jeho obydlia a aký úžitok z nich môže mať. Výsledkom tejto činnosti je množstvo odkryvov, tedy tých miest na zemskom povrchu kde vychádzajú horniny skalného podkladu na povrch a nie sú zakryté plášťom zvetralín. Podľa toho, či vznikali ľudskou činnosťou, alebo sú výsledkom prírodných síl, ich delíme na umelé alebo prirodzené.  Ak sled odkryvov dokumentuje na určitej línii viacero horninových typov, alebo ukážkou vrstevného sledu, hovoríme o geologickom profile.  Ak na takomto geologickom profile bola definovaná určitá stratigrafická jednotka, hovoríme o stratotype /stratigrafia ako pomocná vedy historickej geológie skúma charakter a poradie vzniku vrstiev v zemskej kôre/.

 Zachytiť všetky geologicky významné geologické odkryvy či geologické profily na Slovensku znamenalo by napísať rozsiahlu publikáciu, vlastne učebnicu o geologickej stavbe Slovenska. Určite by výpočet lokalít presiahol tisíc. Mnohé z nich už v minulosti zanikli pri ťažbe nerastných surovín, alebo ich zakrývajú oporné múry, alebo na ich miestach dnes stoja priemyselné či rekreačné areály. Ostali po nich síce odborné údaje, stratili však význam ako prístupný doklad na overenie a miesto pre poučenie mladej generácie. Ak budeme preto hovoriť súbežne o najznámejších a najhodnotnejších odkryvoch a profiloch a a o ich zachovaní, ochrane a využívaní, je potrebné zdôrazniť, že len takto, vo vzájomnej spojitosti poznania, ochrany a následného využívania majú tieto hodnoty svoje opodstatnenie nazývať sa klenotmi neživej prírody.

   Pre blízku spojitosť s geologickou stavbou Slovenska budeme nazerať do kroniky zemskej kôry postupne po jednotlivých geologických pásmach, typických práve pre geologickú stavbu Západných Karpát.

 

  

Čo ukazujú flyšové odkryvy?

 

   Názov flyš, ktorého pôvod pochádza - podobne ako viacero iných geologických pomenovaní - zo švajčiarskych Álp, bol odvodený od nemeckého slova fliessen, čiže tiecť. Akoby naznačoval stav počas usadzovania, kě horotvorné procesy dávali do pohybu kalové prúdy a pritom strhávali z morského dna čiastočky piestu a ílu. Potom sa znova ukladali do monotónne sa ukladajúcich vrstiev, dnes už pieskovcov a ílovcov. Znamená však aj súčasný stav, keď zrážkami rozmáčané svahy začínajú "tiecť", zosúvajú sa.

   

foto 11

 

Charakteristické striedanie pevných pieskovcov a drobivých ílovitých bridlíc v odkryve flyšového súvrstvia /okolie Osturne, Spišská Magura/

 

   Flyš tvorí rozsiahle priestory severozápadného, severného a severovýchodného Slovenska. Flyšový charakter majú aj paleogénne usadeniny v Žilinskej, Liptovskej a Hornádskej kotline, v Levočských vrchoch. Šarišskej vrchovine a Spišskej Magure.

 

foto 12

 

Štátne prírodná rezervácia Devínska Kobyla - Sandberg patrí medzi najvýznamnejšie paleontologické náleziská na Slovensku. Našli sa v nej okrem iného aj pozostatky treťohorných opíc

 

      Vybrať do zbierky geologických klenotov typický flyšový odkryv nie je jednoduchá úloha, pretože na takom rozsiahlom území je ich veľa. Na ten najlepší možno ešte len čakáme po odkrytí cestným zárezom, lomom či riečnou eróziou. Ak sme zaradili práve tento flyšový objekt, pôvodne odokrytý riekou Vlárou a následne rozšírený prícestným lomom, je to asi preto, že bol prvý, ktorý sme ako študenti geológie navštívili pri terénnych praktických exkurziách a stal sa nám vlastne "etalónom", lokalitou, ktorá nám i po rokoch slúži na porovnanie.

  V Hornom Srní, necelý kilometer za cementárňou, na pravej strane štátnej cesty smerom na Valašské Meziříčí, je opustený kameňolom. Pri ťažbe pieskovca sa tam v minulosti odkryli strmo naklonené pieskovcové lavice s početnými nerovnosťami, ktoré majú tvar kľukatých kanálikov, "hadiacich" sa po vrstevnej ploche, alebo sú to špirálovité vejáre, alebo včeliemu plástu podobné sieť. Všetky tieto tvary zaraďujeme o živočíšnym stopám po živote v treťohornom mori - k organoglyfom. Prvé zanechali lezúce červy alebo lastúrniky, druhé sú odtlačky štetinatých červov a tretie ešte len čakajú na svoje miesto v systéme živočíchov. Sú jedným z mnohých problémov paleontológie.

   Ďalšou skutočnosťou, ktorú si všimneme na prvý pohľad, je, že vrstvy neležia vodorovne, ako by si to žiadali normálne vodné usadeniny, al sú vztýčené pôsobením horotvorných procesov alpínskeho vrásnenia, ktoré od základu zmenili tvárnosť územia dnešného Slovenska. A keďže sa udiali iba nedávno, veď čo v geológii znamená 25 miliónov rokov, hovoríme našim horám, že sú mladé.

   Časti si môžeme všimnúť, že človek nie vždy ocení pamätnosť týchto miest. Zanechá po sebe nepekné stopy ktoré znížia dojem z návštevy. Najcennejšie ukážky stôp po živote treťohorného mora boli dobraté pre vedecké ciele a sú chránené v zbierkach skôl, vedeckých pracovísk či múzeí. Majú tam svoje miesto a tam na ne tak nepôsobí "zub času". Smutnejšie sú už zvyšky niekdajších potrieb človeka, ktoré ako nepotrebné odhodí práve tam, kde nemá. Nie je to neúcta k tomu milióny rokov trvajúcemu vývoju?

   Za druhým odkryvom sa vyberieme na Kysuce. Štátnou cestou z Čadce, cez Turzovku, sa dostaneme do Klokočova. Je to obec, ktorá, ako to už na Kysuciach býva, skladá sa z osád. Pri jednej z nich - Hlavice-U Flintov, do ktorej sa dostaneme cestou spájajúcou Klokočov s rekreačnou osadou Jelitov pri Olešnej, ani nie 100 metrov vľavo od cesty začína sa nenápadný hrebienok, sprava porastený smrečinou a zľava listnatým porastom. Kráčame vrcholovým chodníčkom, miestami hustejšie zarasteným a potom akoby vyloženým pieskovcovými platňami. Vpravo, najmä ak si uvedomíme, že sme vo flyšovom pásme, sa nám naskytne nezvyčajný pohľad. Pod nami je skalná stena odkryvu, miestami vysoká aj vyše 10 metrov. 

 

foto 13

 

Ojedinelý prírodný výver ropy viazanej na karpatský flyš vyhlásený za chránený prírodný výtvor pod názvom Korňanský ropný prameň. Na prvý pohľad sa zdá, že je to znečistená studnička. Nachádza sa na východnom okraji tejto obce /asi 3 km na západ od Turzovky/

 

   Ak chceme nájsť dnes už známe "klokočovské gule", musíme prísť až k poslednému odkryvu, ktorý tvorí hrubozrnný pieskovec a zísť dolu z hrebienka. Uprostred skalného odkryvu je guľovitý, čiastočne obnažený útvar s priemerom 0,7 metra. Vznikol nepochybne v čase usadzovanie možno konkrecionálnym členením, možno mechanicky, pri pohybe ešte nespevnených usadenín. Územie je od roku 1973 chránené najprv ako chránený prírodný výtvor Skálie a od roku 1984 ako chránené nálezisko Klokočovské Skálie. Zmenu ochrany si vynútili bohaté zárasty chránenej rebrovky rôznolistej /Blechnum spicant/ na svahoch pdo skalným odkryvom.

   

foto 14

 

Vznik guľovitých útvarov vo flyšovom pieskovci pri Klokočove nebol dosiaľ celkom vysvetlený

 

   Na základe upozornenia ľudí, inšpirovaných prvým nálezom, boli v tejto oblasti, v lesíku and osadou Klokočov-Kornica, v kameňolome Milošová-Megoňky, na lúke Kopčisko v Rakovej-Korcháni zaevidované ďalšie výtvory. Aj keď sa nachádzajú v tom istom stratigrafickom horizonte, vždy sa niečím líšia. Raz tvarom, veľkosťou, inokedy zrnitosťou horniny či charakterom odkryvu. K ich zachovaniu určite prispeje i existencia chránenej krajinnej oblasti Kysuce vyhlásenej roku 1984. 

   Keďže flyšový charakter majú aj usadeniny mimo flyšového pásma, pozrieme sa do Liptovskej kotliny, kde rekonštruovaná štátna cesta na Poprad na okraji obce Podtureň narezáva svahy Velinka /južné stráne kóty Trhová, 723 m/. Aj v minulosti sa do tohto kopca, tvoreného triasovými dolomitmi. zahrýzali lomy. Pri pohľade z cesty úplne vľavo biele súvrstvie dolomitov prekrývajú hnedé pieskovce a v nich sa nachádzajú skamenené živočíchy vrchnoeocénneho mora. Dokazujú, že táto časť Liptova bola pred vrchným eocénom /asi pred 40 miliónmi rokov/ súšou. Pozoruhodné je aj to, že kým súvrstvia dolomitov sú uložené strmo - čo bol dôsledok predchádzajúcich horotvorných fáz alpínskeho vrásnenia, pieskovce ležia vodorovne. Svedčí to o čom, že more tam znova vzniklo až po horotvorných pochodoch.